Právomoci EÚ
Právomoci Únie sú vymedzené v zmluvách EÚ (články 2 až 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – ZFEÚ).
Výlučná právomoc | Spoločná právomoc | Právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov | Právomoc prijať opatrenia na zabezpečenie koordinácie politík členských štátov EÚ | |||
|
|
Právne záväzné akty Únie prijaté na základe ustanovení zmlúv, ktoré sa vzťahujú na tieto oblasti, nemôžu zahŕňať harmonizáciu zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov. |
V Zmluve o Európskej únii sa EÚ takisto udeľujú právomoci v záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky.
Pozn.: Vo väčšine oblastí politiky, v rámci ktorých je EÚ oprávnená konať, má Komisia právomoc predkladať návrhy právnych predpisov. V niektorých oblastiach však Komisia toto oprávnenie nemá (napr. v záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky).
Právomoci EÚ sa delia na tri druhy:
- výlučná právomoc EÚ (článok 3 ZFEÚ) (len EÚ je oprávnená konať);
- spoločná právomoc EÚ a členských štátov (článok 4 ZFEÚ) (členské štáty vykonávajú svoju právomoc len v rozsahu, v akom Únia svoju právomoc nevykonala);
- právomoc EÚ vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činností členských štátov (článok 6 ZFEÚ) – v týchto oblastiach EÚ nesmie prijímať právne záväzné akty, ktoré by požadovali harmonizáciu zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov.
Spoločná právomoc znamená, že Únia aj členské štáty môžu v dotknutej oblasti vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty.
Členské štáty však môžu vykonať svoju právomoc len v rozsahu, v akom Únia svoju právomoc nevykonala alebo ju výslovne prestala vykonávať.
NIE – právne záväzné akty Únie, ktoré sa vzťahujú na tieto oblasti, nemôžu zahŕňať harmonizáciu zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov.
Právomoc Európskej komisie navrhnúť právne akty Únie
Pod pojmom právny akt EÚ sa rozumejú legislatívne alebo nelegislatívne akty prijaté inštitúciami EÚ.
Inštitúcie EÚ môžu prijímať päť typov aktov.
Právne záväzné akty
- nariadenia,
- smernice,
- rozhodnutia.
Právne nezáväzné akty
- odporúčania,
- stanoviská.
Viac informácií nájdete v článku 288 ZFEÚ.
V rámci legislatívneho postupu EÚ predkladá návrhy právnych aktov Únie Komisia. Aby sa z návrhu stal platný právny predpis, musia ho legislatívne orgány prerokovať a schváliť. Vo väčšine prípadov sú legislatívnymi orgánmi spoločne Európsky parlament a Rada, iba v niektorých prípadoch len jeden z nich.
Prostredníctvom iniciatívy občanov sa Komisia vyzve, aby predložila návrh právneho aktu Únie. Ak sa Komisia rozhodne predložiť návrh, platný právny predpis sa z neho stane až po schválení legislatívnymi orgánmi.
Viac informácií o rozhodovacom postupe EÚ nájdete v časti Ako sa prijímajú rozhodnutia EÚ.
NIE – napríklad, EÚ má právomoc v záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, v tejto oblasti však Komisia nemá právomoc navrhovať právne akty.
- Vo všetkých prípadoch, keď sa prijíma právny akt EÚ legislatívnym postupom (riadnym alebo mimoriadnym), okrem výnimiek uvedených v zmluvách
A
- vo všetkých prípadoch, keď sa v zmluvách výslovne ustanovuje, že za predloženie právneho aktu zodpovedá Komisia.
Je to bežný spôsob prijímania právnych predpisov, ktorý sa uplatňuje na väčšinu oblastí politiky EÚ.
Takisto je známy ako spolurozhodovací postup, pretože týmto postupom Európsky parlament a Rada spoločne schvaľujú nariadenia, smernice alebo rozhodnutia (pozri článok 294 ZFEÚ). V rámci neho nemôže žiadna inštitúcia (Európsky parlament či Rada) schváliť sama legislatívny akt.
Za predkladanie návrhov legislatívnych aktov Európskemu parlamentu a Rade zodpovedá Komisia.
Mimoriadne legislatívne postupy sa uplatňujú v prípadoch výslovne ustanovených v zmluvách, keď nariadenie, smernicu alebo rozhodnutie prijíma Európsky parlament s účasťou Rady, alebo naopak Rada s účasťou Európskeho parlamentu (článok 289 ods. 2 ZFEÚ).
Mimoriadne legislatívne postupy sa líšia podľa prejednávanej záležitosti.
Za predkladanie návrhov legislatívnych aktov legislatívnemu orgánu (Európskemu parlamentu a/alebo Rade) zodpovedá Komisia, okrem výnimiek uvedených v zmluvách.
ÁNO – postupy, ktoré sa uplatňujú na ich prijímanie, sa ustanovujú v zmluvách samostatne pre každý jednotlivý prípad.
Tieto akty sa prijímajú na základe návrhu Komisie, iba ak sa to ustanovuje v zmluvách.
Text uverejnený na tejto stránke slúži ako pomocný materiál pre potenciálnych organizátorov iniciatív občanov. Európsku komisiu právne nezaväzuje. Text nemožno považovať za úplný a nejde o oficiálny výklad znenia základných zmlúv.
